Návštevnosť od
15.12.2004
 
Niečo o nás
Archív výtvorov, úloh, metodických materiálov, podujatí
Virtual Bitland
Ako sa narodil Virtual Bitland
Mapa, návody, pravidlá
Stiahni si klienta a zapoj sa do života Bitlandu
Prázdniny na Bitlande

Bitland 2005 - Lúčky-potoky

Celé sa to začalo v jeden veterný utorok, presne 9. augusta, príchodom a vybaľovaním všetkých svojich ruksakov a cestovných tašiek v ubytovni v Lúčkach - Potokoch. Niektorí skôr, iní neskôr – nakoniec sme sa všetci úspešne zišli a program sa mohol začať.
Rozdelenie do družín, cesta na hrad, kde pristálo UFO s kráľom Pentijakom a jeho vernými poddanými, večera a nakoniec večerný program – autobus (mňam cukríky), v ktorom sa až nehorázne darilo Lamám a my sme sa celí zmorení pobrali do izieb. Niektorým sa podarilo zaspať, iní však mali ešte dosť energie a tak chata stíchla až okolo tretej nadránom.


Zdalo sa, akoby sme ledva zaspali a už nás budili naše charizmatické kapitánky na rozcvičku. Duchom noci sa podarilo vyhrať prvý bodovaný nástup (...kde sa hrabú Kaťuše, cingi – lingi BOM! :), všetkým sa podarilo rozhýbať si stuhnuté kosti a niektorým sa takmer podarilo dokopať svojich spolubývajúcich, aby si poupratovali.
V každom prípade však po raňajkách nasledoval výskum, na ktorom nik nesmel chýbať. Čo - to sme sa naučili o šifrách, programovaní a oraculách v Delfách a vzápätí nám to všetko vyfučalo z hláv pri namáhavom futbale, v ktorom sa ukázala obratnosť Duchov noci. A šup - šup všetci rýchlo do jedálne na chutný obed.
Hodinový oddych nám postačil na nabratie síl a s chuťou sme sa pustili do zarábania prvých bilárov. Hod tanierom do bránky, šerm, kolky, zadky, topológia – každý si prišiel na svoje, a s vidinou šuštiacich peňazí sme sa pobrali do novootvorených klubov. Najväčší úspech mal strategický klub (neskôr premenovaný na Hru na hrdinov), po ňom bridžový a programovací.
Prvá bojovka sa niesla v znamení vírusov a počítačových správ – Internet. Lamy sa zasa ukázali v tom najlepšom svetle (...antivírusové programy boli proti pravidlám!!!) a vrátili sme sa, my ostatní trochu sklamaní, na chatu, kde sa hrala mafia, prasiatka, počítačové hry, alebo sa jednoducho išlo spať.


Tretí deň sa taktiež začal tvrdou a surovou rozvičkou :), opäť raňajky, výskum (ďalšia kopa šifier, upravovanie fotiek a celé strany popísané výpočtami od výmyslu sveta, jednotkami a nulkami), basketbal (jasnačka, že vyhrali Lamy, keď polovica ich družiny meria cez 2 metre :), obed, oddych a krúžky (bilariáda sa „nestihla“ – tí vedúci sú teda riadni škrobi... :).
A prišiel čas na hazardné hry – hralo sa vedúci (Medvede) proti béčkarom (Srnky) a stávkovalo sa odušu. Problém bol v tom, že skoro všetci sme stavili na béčka, a tak sme sa pekne – krásne ošklbaní o ťažko zarobené biláre snažili dostať z vedúcich niečo o nočnej hre.
Po večeri nasledoval matboj – hralo sa akési Kono s akýmisi chutne vyzerajúcimi čudlíkmi a vyhrali to akési inteligentné Kaťuše (ako inak, keď mali Karolka :). Nasledovala diskotéka, pri ktorej takmer všetci nezaujato sedeli na stoličkách. My ostatní sme však nelenili a učili sa od nášho slávneho inštruktora tanca – Komunistu (Maroška :).
Po diskotéke si ešte zopár ľudí odskočilo zahrať polnočný basketbal a hajde do postele.


Na ďalší deň nás naši zlatí vedúci ušetrili od rozcvičky. Namiesto toho sme sa „od radosti celí bez seba“ pobrali na Minčol, blúdili sme džungľou, lesom, cez kríky, cez potok, bahnom, hore strmým kopcom, až sme sa nakoniec ocitli hore uprostred záľahy čučoriedok a nevedeli sme sa rozhodnúť, z ktorého kríka začať oberať. Spravilo sa zopár fotiek, vyhlásila sa súťaž oberania čučoriedok, za ktorú sme všetci zarobili pár bilárov, aby sme mali čo staviť po včerajšom neúspechu, a šli sme nazad do tábora.
Len čo sme sa celí zničení vrátili a posadali na lavičky pred chatou, únava z nás opadla a už sme pripravovali ihrisko na volejbal. Vzápätí sme sa rozdelili na Komunistov a Kapitalistov a zápas storočia sa mohol začať. Stávok už bolo podstatne menej, veď lepší vrabec v hrsti ako holub na streche (trocha ľudovej múdrosti nezaškodí :) a aj napriek tomu, že tí, ktorí sa ešte odvážili, stavili na Komunistov, Kapitalisti jednoznačne vyhrali.
Po večeri nasledoval boj o vlastnosti – silu, obratnosť, inteligenciu a charizmu. Družiny poslali na každú disciplínu dvoch ľudí a potom sme sa už len bezmocne prizerali, ako Kaťuše získavajú čoraz viac sily a inteligencie, ako Duchovia noci obratne narábajú s mečom a pingpongovou raketou, a ako bezkonkurenčne Lamy vedú v šarádach a piškvorkách. Ešte chvíľka polnočného športu (ako inak basketbalu) a keď nám o pol jednej zhasla na ihrisku lampa, pobrali sme sa... do spoločenskej miestnosti, prehovorili sme vedúcich, aby nám zverili zajtrajší deň – tzv. Deň naruby, a do druhej nad ránom sme snovali tajné plány, ako sa im pomstiť za uplynulých sedem rokov.


Len čo ráno zazvonil budík, všetci béčkari sme vyskočili z postele a utekali budiť vedúcich a áčkarov na brutálnu rozcvičku o trpaslíkoch, obroch, čarodejniciach a behaní okolo chaty. Po chutných raňajkách nasledoval starostlivo pripravený výskum – trochu sa zapotili hlavičky pri prenášaní kameňov v bažinách, trochu sa ponamáhali prstíky pri akčnej počítačovej hre, a aj zostarnuté kostičky sa ponaťahovali pri Zdenkiných gymnastických trikoch. A aby kostičky opäť nestuhli, zahrali sme si ešte frisby.
Po obede nastal vytúžený oddych, my – dnešní vedúci, sme však neodpočívali. Naopak, behali sme po lese, dedine a rôznych kopcoch a pripravovali známu bojovku – Jumanji. O druhej sa konala bilariáda, ktorú ukončila krátka, ale silná búrka, a...
Béčkari sa roztratili po teréne, niektorí so sebou niesli fľaše vody, múku alebo aj vedro čohosi červeného a nechutného, dosť pripomínajúceho dnešný obed. A Jumanji sa mohlo začať. Rozbahnený kopec, hladní kanibali čakajúci na svoje zamúčené obete, pomyjová sieť, útok obrov na kopci pod hradom, z ktorého sa všetkým zakrútila hlava, a ľadová Noemova archa – myslím, že sa všetci zapotili, než konečne prišli do cieľa a vzápätí aj do vytúženej teplej sprchy.
Večer sa ešte hrali vtipné divadlá a polnočný basketbal a nastal koniec aj tohto dňa.


Keďže bola nedeľa, väčšina táborníkov si dopriala dlhší spánok, iní šli do kostola v dedine. O pol desiatej sme sa však všetci zišli na ihrisku, kde sme dostali pokyny a šifry a Grand prix v zemi Beleriand sa začala.
Všetci sme sa zhodli na tom, že šifry boli strašné, a tak nám všetkým vedúci nenápadne pomohli. Potom to už šlo ľahšie, obsadili sa prvé mestá, opevnili sa, miešali sa elixíry a vyrábali rôzne sošky, niektorým pomohlo skladanie piesní a básní – Beleriandský obyvatelia si nás určite obľúbili. Všetky mestá sa začali rozvíjať, niektoré dokonca útočili, až nakoniec o pol šiestej prišla večera, potom táborák a... to, na čo sme všetci čakali – vyhlásenie výsledkov. Na treťom mieste sa umiestnili Kaťuše a získali vanilkovú tortu. Na druhom mieste skončili Lamy a získali... vanilkovú tortu! A ako prví skončili Duchovia noci a získali... VANILKOVÚ TORTU!!!
Celí skrehnutí od zimy sme jedli špekačky a zmrzlinu a odušu sme spievali. Keď sa už väčšina áčkarov pobrala do postele, béčkari a vedúci sa rozišli po lese spolu s kopou diek a bateriek a Scooter začal budiť spáčov na nočnú hru. My ostatní sme sedeli v lese a netrpezlivo čakali na prvých odvážlivcov, ktorí napokon prišli a schytali šiškovú spŕšku, alebo len jednoducho kričali od strachu.
Niektorí sa rozhodli zostať poslednú noc do rána hore, a tak pobehovali po budove a hrali skrývačky, alebo sedeli za počítačom a ťukali do klávesnice. No nakoniec všetci podľahli únave.


A nastal posledný deň na bitlande – opäť bez rozcvičky. Smutne sme sa snažili napchať svoje veci do ruksakov, ktoré akoby sa odrazu scvrkli, ešte sme si zahrali posledné frisby, ešte jeden bomberman, naložili sme počítače do auta, vypratali izby, spísali si telefónne čísla a emailové adresy, ešte sme počkali na modrú škodovku a... dovidenia zasa o rok, Bitland.